29 novembra 2007

Odporúčam video: Starwars - Dáte si kávu? od The Heads

Píše sa rok 2158. 3.svetová vojna skončila a svet sa mení na vyprahlú pustinu bez známok života. Ale tento príbeh nieje o tom... Šariš sa stáva metropolou európskej únie. Najdôležitejším odvetvím sveta je doprava. Komfort, kvalitný servis, skúsení vodiči autobusov, intrigy a mobilne automaty na kávu nechýbajú ani tam.


Prezrite si video, kliknutím na obrázok sa dostanete na stránku s videom ;)

19 novembra 2007

Nové Mestské informačné centrum Prešov (aktualizované)

O Mestskom informačnom centre Prešov som na tomto blogu písal 10. novembra 2007. Išlo o neaktuálnosť informácií (otváracich hodín) na stránkach JPIS.sk o tejto inštitúcii.
Na oficiálnych stránkach mesta Prešov publikovali správu, že dňa 15. novembra 2007 sa slávnostným prestrihnutím pásky symbolicky otvorilo nové informačné centrum Prešov.
Svitá nádej, že k chybám neaktuálnosti informácií už nebude dochádzať?

Nový prevádzkovateľ a jeho hlavné úlohy

Nový prevádzkovateľ Mestského informačného centra Prešov (bratislavská spoločnosť Cruiser) by mal:
  • vytvoriť prehľadné a informačne bohaté webové stránky informačného centra (s jazykovými mutáciami)

  • udržiavať tieto informácie aktuálne

  • dohodnúť sa s mestom Prešov a na oficiálnych stránkach mesta poskytúť aspoň základnú informáciu o MIC Prešov s odkazom na stránky MIC Prešov (dnes táto informácia na oficiálnych stránkach mesta Prešov chýba)


PS: Teším sa na On-line diskusiu s Katarínou Mikulákovou z MIC na stránkach PIS.sk. Odpovede na moje otázky uverejním na tomto blogu.

Ako som sľúbil, prinášam moje otázky na Katarínu Mikulákovú z MIC Prešov a odpovede na ne.

Pripravujete nové web stránky MIC Prešov? (Ak nie, akou formou chcete poskytovať informácie ohľadom MIC.)

Mikuláková: "Nová web stránka mestského informačného centra existuje – www.micpresov.sk. Nájdete tam aktuálne informácií o kultúrnych podujatiach – tzv. kalendárium, ktoré denne aktualizujeme. Keďže súčasťou našich aktivít je aj ponuka sprievodcovských služieb, vytvorili sme sekciu Sprievodcovanie a Objavovanie Prešova. Objavovanie Prešova je zaujímavou príležitosťou ako spoznať naše mesto. Pripravujú sa i sekcie o ubytovaní, stravovaní, možnostiach turistiky v okolí... Viac info na našom webe. Tak, ako sa priebežne dopĺňajú naše databázy informácií, dopĺňa sa i naša web stránka."

Koľko firiem bolo prihlásených do verejnej súťaže o prevádzkovanie MIC Prešov? Môžete uverejniť s akým plánom rozvoja MIC Prešov ste zvíťazili?

Mikuláková: „Myslím, že táto otázka je skôr otázkou pre samotné mesto Prešov. Podľa mojich informácií do verejnej súťaže boli prihlásené viaceré organizácie. Presné číslo nepoznám. Spoločnosť Cruiser, ktorá je prevádzkovateľom mestského informačného centra je jednou z nich. K druhej otázke: projekt, ktorý sme pripravili bol komplexným riešením problematiky mestského informačného centra. Podľa môjho názoru sme presvedčili práve spojením mestského informačného centra a turistickej informačnej kancelárie, profesionálne zdatným personálom, ústretovosťou a ochotou spolupracovať s mestom Prešov aj na iných projektoch, ktoré sa týkajú rozvoja cestovného ruchu. “

13 novembra 2007

Je erb za web stránky Bratislavy naozaj "Zlatý"?

Včera som si prečítal na SME správu o tom, že "mesto Bratislava si zo súťaže Zlatý erb odnieslo absolútne prvenstvo za najlepšiu internetovú stránku celkovo...". Nevravím, že nezaslúžene. Nepoznám všetky weby v danej kategórii a ani som nejak detailne neskúmal systém hodnotenia. Na webe Bratislavy ma však okrem iného zaráža jedna podstatná vec: použiteľnosť.

Prvý komentár

Začnem neobvykle, citátom užívateľa milan74kb, ktorý uviedol v diskusii pod uvedeným článkom na SME.sk:
Najlepší :-) ?

Tak to moze napisat len expert ...
skuste napr.:
http://validator.w3.org/check?...
taktiez aj
http://www.cynthiasays.com/mynewtester/cynthia.exe?...
nie je to nic extra (tie chyby), ale tvrdit ze je bezproblemovy a pristupny aj pre postihnutych je silna kava. Ale to je tak ked o veciach pisu "experti" a dalsi "experti" to hodnotia a este dalsi "experti to koduju".
Proste zase sa raz niekto nabalil na nekvalitnej robote ...

Môj komentár

Okrem validity kódu a prístupnosti stránok (spomenuté vyššie) je problémom tiež ich použiteľnosť.

Rýchlosť načítania stránok je podľa analýzy WebSiteOptimization.com - Web page speed report príliš dlhá.
(Na uvedenej stránke zadajte do formulároveho poľa adresu www.bratislava.sk .)

Konkrétne, pri pripojení o rýchlosti 56K je čas stiahnutia stránok 52 sekúnd (optimálna doba je približne 7 sekúnd). Celková veľkosť stránok je 196395 bytov. Počet HTTP požiadaviek je 64(!), z toho je 56 obrazkov a 6 css súborov. Veľkosť css súborov je 27740 bytov a takto by som mohol pokračovať ďalej.

3 tipy ako to napraviť

  • Znížiť počet HTTP požiadaviek.
    HTTP požiadavky vo veľkej miere predĺžujú čas načítania stránok. Odporúčam zlúčiť 6 css súborov do 1 alebo 2 súborov. To isté je potrebné spraviť aj s obrázkami: Najprv znížiť ich počet (pozlučovať ich), potom ich vkladať na stránky pomocou css pozicovania obrázku ako pozadia (napr. "background:#fff url('img/example.gif') no-repeat top left;background-position:-299px 0px;").

  • Optimalizovať veľkosť obrázkov.

  • Optimalizovať veľkosť css súborov (vyhodenie medzier, prepísanie kódu).


PS: Kliknite a dajte hlas článku na vybrali.sme.sk, aby sa slovenský web stal o kúsok lepší.

Odporúčam:

10 novembra 2007

Ako sa kamarát spoľahol na stránky JPIS a nadarmo sa prešiel

Teraz som v Prahe, budúci týždeň by som rád zašiel na koncert, ktorý bude v Prešove. Poprosil som preto kamaráta, ktorý je v Prešove, nech mi kúpi lístok v predpredaji. Lístky na koncerty predávajú v Mestskom informačnom centre Prešov. Na vlastnej koži sa presvedčil o tom, aká neľahká úloha je kúpiť tam dva lístky.

Čo je Mestské informačné centrum Prešov a na čo slúži?

Slúži obyvateľom mesta Prešov, domácim návštevníkom, alebo zahraničným turistom a informuje o firmách v meste, úradoch, službách, aktuálnych podujatiach... Ponúka tiež sprievodcovské služby, sprostredkovanie ubytovania, predaj autobusových lístkov a leteniek, predpredaj vstupeniek. Predávajú upomienkové predmety, suveníry, pohľadnice a ďalšie predmety.

Ako postupoval

Bola sobota, takže potreboval zistiť otváracie hodiny Mestského informačného centra.
  1. Najprv sa pokúsil nájsť informácie o Mestskom informačnom centre na oficiálnych stránkach mesta Prešov. Neúspešne. Na stárnkach sa v menu sa tákato položka nenachádza. Vyhľadávanie, ktoré je na stránkach, neponúklo relevantný výsledok.

  2. Otvoril Google a do vyhľadávacieho políčka zadal "Mestské informačné centrum Prešov". Klikol na prvý výsledok Prešovské internetové správy. Potešil sa, že snáď konečne našiel čo hľadal.

  3. Na stránkach PIS potom už len klikol na ľavú položku v menu "Mestské informačné centrum", objavili sa mu stránky JPIS s informáciami o infomačnom centre. Zroloval nižšie a uvidel otváracie hodiny.


  4. Majú otvorené aj v sobotu - výborne. Vydal sa teda do mesta.

  5. Pred budovou Mestského informačného centra zistil, že otvorené je len v dňoch pondelok až v piatok.

Zmätený obyvateľ Prešova, zúfalý turista

Neide ani tak o to, že kamarát išiel kúpiť ten lístok v sobotu zbytočne. Bol celkom pekný deň, prešiel sa. Tie lístky na koncert kúpi pre mňa v pondelok alebo v utorok.

Ide skôr o to, že k zlým informáciám sa dostane aj napríklad turista, ktorý chcel ísť cez víkend v okolí na výlet, alebo si chcel kúpiť nejaký suvenír tesne pred odjazdom z Prešova domov. Výsledkom je frustrácia.

Čo je potrebné zmeniť

  • Opraviť zlé otváracie hodiny

  • Informáciu o Mestskom informačnom centre Prešov umiestniť na oficiálne stránky mesta Prešov

  • Informáciu o Mestskom informačnom centre Prešov tiež umiesniť na stránky Prešovské informačné správy (návštevník, ktorý klikne na položku menu a dostane sa na iné stránky je zmätený)

  • Udržiavať informácie o otváracích hodinách aktuálne

Neodporúčam:
  • Oficiálne stránky mesta Prešov (www.presov.sk)

  • Prešovské internetové spravy (www.pis.sk)

06 novembra 2007

Varovanie: Po zhliadnutí filmu Obchod na korze sa budete hanbiť

Ponúknuť pohľad na vlastnú históriu je jedna z dôležitých úloh filmu. Nie je nič hodnotnejšie než film, na základe ktorého sa môžeme z histórie poučiť, nejakým spôsobom sa s ňou vyrovnať. Poznám len málo našich filmov, ktorým sa to podarilo. Oskarový Obchod na korze je jedným z nich.


Ako sa pán Brtko dostal do maléru

Dej sa odohráva v období 1. slovenského štátu v malom meste na východnom Slovensku. Hlavná postava filmu, stolár Brtko, si žije pomalým a kľudným životom dokiaľ mu neskríži cestu "štastie". Jedného dňa za ním príde švagor a vnúti mu arizačný dekrét. Na naliehanie Brtkovej ženy sa zo dňa na deň stane zo stolára majiteľ obchodu s látkami a gombíkmi, obchodu pani Lautmannovej. Vtedy sa dej začne zamotávať...

"Hutorice po šarišski?" (Hovoríte po šarišsky?)

Určite stojí za zmienku jazyk filmu. Asi v tretine filmu som si uvedomil, že dej filmu sa odohráva práve v Sabinove (hoci to mesto poznám veľmi dobre). Taktiež som až neskôr zistil, že postavy hovoria po šarišsky (som z Prešova, preto som sa nad jazykom filmu spočiatku nepozastavil). O to autentickejšie film vyznieva.

Scény filmu sú popretkávané mnohými tragikomickými diálogmi. Napríklad, Brtko: "Ja som Brtko, váš arizátor. Vy ste moja židovka." Lautmannová: "Áno, áno, pán Krtko." V istej chvíli divák filmu nevie, či sa má smiať, alebo plakať. Emócie silnejú aj kvôli bravúrnym hereckým výkonom Jozefa Kronera a Idy Kaminskej až do vypätého finále.

Po zhliadnutí filmu sa budete hanbiť

Záver filmu vám schválne nebudem prezrádzať. Isté je, že film Obchod na korze nám (alebo našej histórii) nastavil drsné zrkadlo. Ja sám som pocit z toho filmu v sebe nosil ešte dlho. Možno práve preto je to pre mňa najlepší film, ktorý som v poslednej dobe videl.

PS: Dajte hlas tomuto článku na vybrali.sme.sk, aby sa aj mladšia generácia dostala k tomuto snímku a poučila sa tak z našej neslávnej histórie.

Odporúčam:

27 júna 2007

Folklórny festival Strážnice 2007 milo prekvapil

Folklór rozhodne nepatrí medzi hudbu, ktorú počúvam pred spaním (alebo v ktorúkoľvek inú časť dňa). Kedysi som si myslel, že tejto časti kultúry nerozumiem, a že jej ani v blízkej dobe nebudem mať šancu porozumieť.
Pred pár dňami som bol na folklórnom festivale Strážnice 2007.

Strážnice je malé mestečko (má asi 6000 obyvateľov) na juhovýchode Moravy, blízko slovenských hraníc. Išli sme tam autobusom, cesta z Prahy trvala 4 hodiny.

Prvé dojmy

Pri vstupe do mesta ma hneď zaujala Skalická brána, zbytky opevnenia starého mesta. Keď sme tam prišli, husto pršalo. Pomyslel som si, že namiesto zábavy na festivale strávim tri festivalové dni mrzutý niekde v teple v byte za oknom. Našťastie, neskôr pršalo už len mierne a my sme mohli vyraziť do zámockého parku na festival.

Prvý deň festivalu: fujara

V prvý deň festivalu sme videli predstavenie "Fujara a verbuňk. Pocta slovenské fujaře a slováckému verbuňku jako mistrovským dílům světového kulturního dědictví UNESCO".
Predstavenie ma dosť sklamalo. Fujara je unikátny nástroj, ktorý vydáva svoje smiešnopekné zvuky (niečo ako austrálske digeridoo). Vystúpenie účinkujúcich zbytočne prerušoval dokument o fujare v pozadí a kvôli nastaveniu mikrofónov nebolo fujary dobre počuť. Ale je možné, že som mal len priveľké očakávania.

Druhý deň festivalu: sprievod v meste a zahraničné súbory

Na ďalší deň bol v centre mesta sprievod súborov, ktoré vystupovali na festivale. Ten som však premeškal, tak sa pozrite aspoň na pár fotiek:

Sprievod v meste
Pivo Konrad. Nechutnal som.

Večer sme si nenechali ujsť vystúpenie zahraničných súborov "Z krajin za obzorem. Ze světa masek".
Postupne vystúpili folklóristi z krajín Bulharsko, Rumunsko, Slovensko, Kamerún a Južná Kórea.

Vystúpenie folklórneho súboru

Miestni vraveli, že vystúpenie Afričanov bolo oproti minulým rokom slabšie. Ktosi povedal, že Kamerúnci mali pôvodne prísť na festival vo väčšom počte, ale že im doma udelili víza do Československa. Polovica ich vraj priletela na Slovensko do Bratislavy, druhá polovica zasa do Čiech. Tí z Bratislavy nemohli potom prísť do Strážnice, lebo by potrebovali ďalšie víza. Neviem čo je na tom pravdy.

Folklórny súbor z Kamerúnu

Najviac sa mi páčilo vystúpenie folklórneho súboru Romafest zo strednej Transilvánie, Rumunsko. Nebol to tradičný súbor, ktorý by sa schádzal a nacvičoval si svoje predstavenie pravidelne, ale bol to vlastne výber z tých najlepších hudobníkov z rómskeho festivalu Romafest. Zaujímavosťou bolo, že manažér súboru bol Japonec.
Pekné masky, perfektná hudba, prepracované tanečné vystúpenie. Ešte som nevidel nikoho tancovať v takom tempe. Rýchle, živelné predstavenie odmenili diváci dlhým burácajúcim potleskom.
Jednoznačne vrchol festivalu.

Zaujímaví boli aj Juhokórejčania. Jeden z nich hral na píšťalu, ktorá vydávala zvláštne tóny, dvaja točili s taniermi na paličkách, ostatní hrali na bubny.
Sympatické na nich bolo to, že sa im podarilo vtiahnuť do svojho predstavenia publikum. Chlapíci, ktorí točili s taniermi, pribehli k divákom. Vybrali z nich vždy jedného, ktorému dali paličku aj s točiacim sa tanierom. Tento tanier im potom hodil ten divák späť a Juhokórejčan ho dokázal chytiť na svoju paličku a to tak, že tanier sa na nej točil aj ďalej. Pozoruhodné.

Deň tretí: záver festivalu

V posledný deň sme sa boli pozrieť na ukončenie festivalu. Predávali sa ocenenia, pričom ocenený sa musel (alebo chcel) predviesť ešte raz.
Najlepší z nich bol zábavný chlapík s vínkom v ruke, ktorý nás divákov dokázal naučiť jednoduchý tanec k pesničke so slovami "Erteple kopala".

Hra na cimbál

Po festivale som premýšľal o tom, čím ma festival Strážnice 2007 tak zaujal aj napriek mojej predošlej nechuti k folklóru. Odpoveďou sú tamojší ľudia: vysmiati, otvorení, srdeční. Myslím, že sa sem ešte niekedy vrátim.

Ľudia zo Strážnice

PS: Zahlasujte za článok na vybrali.sme.sk, lebo sa o tomto festivale dozvie viac ľudí, ktorí ho o rok navštívia. Možno sa potom dostanú k folklóru ľudia, ktorých folklór ešte nezaujal.

Odporúčam:

12 júna 2007

Lekcia z (ne)prístupnosti: web stránky festivalov Pohoda a Hodokvas

Nemám rád technológiu flash. Tvoria sa ňou malé blikajúce prúžky ("bannery"), ktoré majú jediný účel: odpútať pozornosť čitateľa od textu stránky a preniesť ju na reklamu. Preto ich nastavením svojho prehliadača celkom úspešne blokujem.
Mám rád letné festivaly. Po navštívení stránok dvoch najväčších festivalov na Slovensku som však zostal nemilo prekvapený práve kvôli technológii flash.

Hneď po zadaní url adries

Úvodné stránky festivalov Pohoda a Hodokvas sú celé tvorené v technológii flash.

Takže po zadaní www.pohodafestival.sk pozerám na nasledovné:

úvodná stránka festivalu Pohoda (vypnutý flash)
Na úvodnej stránke nenachádzam žiaden odkaz na stránky s ďalšími informáciami, jediné čo vidím je oznam, že do začiatku festivalu zostáva 37 dní.

Pritom úvodná stránka mala obsahovať údaje o skupinách a odkazy na podstránky v slovenskom a anglickom jazyku. Takto vyzerá stránka so zapnútím flash objektu:

úvodná stránka festivalu Pohoda (zapnutý flash)

Podobné je to so stránkami festivalu Hodokvas.
Takto vyzerá stránka s vypnutým flash:

úvodná stránka festivalu Hodokvas (vypnutý flash)

Úvodná stránka s údajmi o skupinách, zapnutý flash:

úvodná stránka festivalu Hodokvas (zapnutý flash)

Ako to napraviť

Podľa nasledujúceho kódu je vhodné vložiť obrázkový a textový ekvivalent:

<object type="application/x-shockwave-flash" data="flashový-subor.swf" width=".." height="..">
<param name="movie" value="flashovy-subor.swf" />
<img src="obrazkova-alternativa.gif" width=".." height=".." alt="Textová alternatíva" />
</object><

V prípade úvodných stránok festivalov Pohoda a Hodokvas ešte odporúčam umiestniť pod flashový prvok dva odkazy v HTML (tzn. pomocou tagu <a href..>) na slovenskú a anglickú verziu webu.

Tieto dve malé zmeny urobia weby prístupnejšie, navštívi ich teda viac užívateľov, ktorí prídu na festivaly. Prístupnosť sa vyplatí ;)

pošli na vybrali.sme.sk

Odporúčam:

02 júna 2007

Užhorodské cigaretky

V utorok som navštívil Užhorod, prekrásne mesto na rieke Uh. V nasledujúcich riadkoch vám poviem o veciach, ktoré ma na tejto ceste zaujali. Napíšem aj niečo o užhorodských cigaretách, a to aj napriek tomu, že som nefajčiar. Prajem píjemné čítanie.

O siedmej odchod z Prešovskej autobusovej stanice

Zástup ľudí čaká na autobus, všetci veľké ruksaky a tašky. Na nástupište prichádza autobus, ktorý sa ani zďaleka nepodobá na medzinárodný spoj. Nástup, vyrážame. Svieti slnko, cesta je v starom autobuse únávná a ubieha pomaly. Jedinou spásou je strešné okno, ktoré púšťa do rozhoručeného autobusu studený vzduch.

Konečne sme na hraniciach. Prísne vyzerajúci ukrajinský colník vo zvláštnej staršie vyzerajúcej uniforme (na hlave má veľký klobúk) nám berie pasy a vyparí sa na hodinku. Premýšľam, či tie isté uniformy majú colníci v celej Ukrajine, uniforma vyzerá dosť zastaralo.
Trvá to akosi dlho, žartujeme, že Ukrajinci nemajú počítače a databázu s hľadanými osobami, namiesto toho vraj listujú v šanónoch, a tak vyhľadávajú podozrivé osoby podľa prvého písmenka každého priezviska. Colník prichádza s pasmi, prechádzame hranicu a onedlho sme v Užhorode, centre Zakarpatskej oblasti.
Centrum mesta Užhorod

Už o pol jedenástej v Užhorode

Hoci je Užhorod od Prešova vzdialený len okolo 130 km, cesta trvala 3 hodiny. Po výstupe z autobusu začínam chápať prečo prešovský autobusový podnik zvolil na cestu tento typ autobusu (napadá ma, že novší typ autobusu by miestni v neprítomnosti šoféra asi rozobrali).

Ideme na trh, berieme taxík. Taxikár ochotne sľubuje, že vezme aj slovenské koruny. V aute pustí lokálnu hudbu, atmosféra mesta sa nám dostáva do žíl. Neskôr so zvláštnym zaujatím rozpráva o Československu a prehlasuje, že mesto Užhorod vybudovali Česi. Míňame hotel Zakarpatia aj prekrásnu ortodoxnú katedrálu.
V aute nie je žiadny taxameter (veď načo aj), taxikár nás zjavne ako turistov natiahne, ale aj tak stojí cesta na druhý koniec mesta len 80,- Sk. Platíme rovnú stovku.

Trh je totožný s poľským modelom trhu. Pri jednom stánku sedia za stolíkom dvaja chlapi, je asi 12 hodín, pijú vodku z dvojdecových pohárov a zapíjajú kávou.
Nič sme nekúpili, berieme ďalší taxík do centra, ideme si pozrieť staré mesto.

Krása historického centra

Nachádzame sa pri menšom parku, blízko centra. Prejdeme peší most cez rieku Uh (obdoba Karlovho mostu nad Vltavou) a žasneme nad krásou starého mesta. Páči sa nám červená synagóga aj grécko-katolícka katedrála, prechádzame uličkami mesta. V obchodoch stojí kvalitný tovar rovnako ako na Slovensku. Nič nekupujeme, ale je to v poriadku - aj tak by sme nemali slovenské koruny kde zmeniť (v bankách slovenské koruny nezmeníte, taxikári radili pre budúcnosť vziať doláre, alebo zmeniť koruny na miestnom trhu).

V Užhorode je vidieť veľký kontrast. Na jednej strane brázdia nepomaľované cesty staré warburgy, lady a mestskú dopravu tiež zabezpečujú krátke veľmi staré autobusy.
Na druhej strane sú užhorodské kaviarne v tento slnečný deň plné, pár ľudí jazdí vo veľkých nových autách s tmavými sklami, na prvý pohľad sa nezdá, že sa tu ľudia majú zle.

Odjazd na Slovensko, zdržanie na hraniciach

Po pár hodinách čakáme na užhorodskej autobusovej stanici. Premýšľam o tom, akí sme zlí turisti, že sme nezmenili ani hrivnu, ukrajinská ekonomika z nás nemá veľký osoh. Dali sme dve slovenské stovky za taxík, aspoň niečo.

Pred odchodom autobusu smerom na Slovensko sa k nám prikmotrí nejaká teta-Slovenka a vyzvedá, či fajčíme. Rýchlo a bez rozmyslu odpovedám, že som nefajčiar. Ešte sa pýta, či sme nakúpili nejaké cigarety a po negatívnej odpovedi nás začína prehovárať, aby sme jej vzali nejaké kartóny cigariet. Cez hranice sa smie totiž previezť jeden kartón cigariet na hlavu za týždeň. Ona chce potešiť syna, lebo ten vraj veľa fajčí, tvrdo však pracuje, a preto nemá čas zájsť si na Ukrajinu po svoj balíček. Nechávame sa nahovoriť, teta si odbieha do obchodu a už má asi každý cestujúci svoj kartón. Môžeme teda vyraziť.

Blížime sa k hraniciam. Pani sediaca pred nami-Ukrajinka sa nás pýta, či máme každý cigarety. Pýta sa nás to aspoň päť krát. Na jej smútok, stále odpovedáme rovnako. Zdá sa, že omylom kúpila tých cigariet o niečo viac. Čím bližšie sme k hranici, tým viac je tá pani nervózna.
Konečne sme na hraniciach. Prichádza prísne sa tváriaci slovenský colník, každého ukrajinského cestujúceho sa pýta tie isté otázky: "Kam idete na Slovensko?", "Ako dlho sa zdržíte?", "Koľko peňazí máte pri sebe?". Nás sa nič nepýta, len pozrie na pasy.

Ukrajinci z nášho autobusu očakávajú kontrolu, takže rýchlo vybiehajú z autobusu a prebytočné cigarety vyberajú spod košiel a nohavíc a hádžu ich do košov. Nič podobné som ešte nevidel, všetko sledujem z pohodlia svojho sedadla. Hovorím si, že je škoda, že som nevzal foťák s možnosťou natočenia videa, lebo by som sa o túto šou mohol podeliť, napríklad aj prostredníctvom YouTube. Mám rozporuplné pocity, je mi ich aj tak trochu ľúto aj mi celá tá situácia príde smiešna.

Potom skutočne príde ešte raz colník a nakáže nám vystúpiť si z autobusu. Beriem svoj kartón cigariet a onedlho sa už nachádzam v obrovskom sklade. Tam každý ukazuje obsah svojej batožiny, v prípade zistenia cigeriet či alkoholu dáva colníkom ešte raz svoj pas. Vychádzame z budovy na druhú stranu kde nás čaká autobus. Šofér autobusu prináša pasy, pokračujeme v ceste.

Po dlhej ceste prichádzam domov dosť vyčerpaný, ale spokojný, že som videl Užhorod, ktorý ma svojou krásou príjemne prekvapil.

PS: Hlasujte za tento článok na vybrali.sme.sk, lebo potom ho prečíta viac ľudí. Následne tam aj vycestuje viac ľudí zo Slovenska a užhorodskí taxikári budú mať viac slovenských stoviek, v bankách začnú meniť aj slovenské koruny a vďaka tomu, že Užhorod bude mať viac peňazí z turizmu, ukrajinskí občania prestanú k nám pašovať cigarety :)

Odporúčam: