Folklór rozhodne nepatrí medzi hudbu, ktorú počúvam pred spaním (alebo v ktorúkoľvek inú časť dňa). Kedysi som si myslel, že tejto časti kultúry nerozumiem, a že jej ani v blízkej dobe nebudem mať šancu porozumieť.
Pred pár dňami som bol na folklórnom festivale Strážnice 2007.
Strážnice je malé mestečko (má asi 6000 obyvateľov) na juhovýchode Moravy, blízko slovenských hraníc. Išli sme tam autobusom, cesta z Prahy trvala 4 hodiny.
Prvé dojmy
Pri vstupe do mesta ma hneď zaujala Skalická brána, zbytky opevnenia starého mesta. Keď sme tam prišli, husto pršalo. Pomyslel som si, že namiesto zábavy na festivale strávim tri festivalové dni mrzutý niekde v teple v byte za oknom. Našťastie, neskôr pršalo už len mierne a my sme mohli vyraziť do zámockého parku na festival.Prvý deň festivalu: fujara
V prvý deň festivalu sme videli predstavenie "Fujara a verbuňk. Pocta slovenské fujaře a slováckému verbuňku jako mistrovským dílům světového kulturního dědictví UNESCO".Predstavenie ma dosť sklamalo. Fujara je unikátny nástroj, ktorý vydáva svoje smiešnopekné zvuky (niečo ako austrálske digeridoo). Vystúpenie účinkujúcich zbytočne prerušoval dokument o fujare v pozadí a kvôli nastaveniu mikrofónov nebolo fujary dobre počuť. Ale je možné, že som mal len priveľké očakávania.
Druhý deň festivalu: sprievod v meste a zahraničné súbory
Na ďalší deň bol v centre mesta sprievod súborov, ktoré vystupovali na festivale. Ten som však premeškal, tak sa pozrite aspoň na pár fotiek:
Večer sme si nenechali ujsť vystúpenie zahraničných súborov "Z krajin za obzorem. Ze světa masek".
Postupne vystúpili folklóristi z krajín Bulharsko, Rumunsko, Slovensko, Kamerún a Južná Kórea.
Miestni vraveli, že vystúpenie Afričanov bolo oproti minulým rokom slabšie. Ktosi povedal, že Kamerúnci mali pôvodne prísť na festival vo väčšom počte, ale že im doma udelili víza do Československa. Polovica ich vraj priletela na Slovensko do Bratislavy, druhá polovica zasa do Čiech. Tí z Bratislavy nemohli potom prísť do Strážnice, lebo by potrebovali ďalšie víza. Neviem čo je na tom pravdy.
Najviac sa mi páčilo vystúpenie folklórneho súboru Romafest zo strednej Transilvánie, Rumunsko. Nebol to tradičný súbor, ktorý by sa schádzal a nacvičoval si svoje predstavenie pravidelne, ale bol to vlastne výber z tých najlepších hudobníkov z rómskeho festivalu Romafest. Zaujímavosťou bolo, že manažér súboru bol Japonec.
Pekné masky, perfektná hudba, prepracované tanečné vystúpenie. Ešte som nevidel nikoho tancovať v takom tempe. Rýchle, živelné predstavenie odmenili diváci dlhým burácajúcim potleskom.
Jednoznačne vrchol festivalu.
Zaujímaví boli aj Juhokórejčania. Jeden z nich hral na píšťalu, ktorá vydávala zvláštne tóny, dvaja točili s taniermi na paličkách, ostatní hrali na bubny.
Sympatické na nich bolo to, že sa im podarilo vtiahnuť do svojho predstavenia publikum. Chlapíci, ktorí točili s taniermi, pribehli k divákom. Vybrali z nich vždy jedného, ktorému dali paličku aj s točiacim sa tanierom. Tento tanier im potom hodil ten divák späť a Juhokórejčan ho dokázal chytiť na svoju paličku a to tak, že tanier sa na nej točil aj ďalej. Pozoruhodné.
Deň tretí: záver festivalu
V posledný deň sme sa boli pozrieť na ukončenie festivalu. Predávali sa ocenenia, pričom ocenený sa musel (alebo chcel) predviesť ešte raz.Najlepší z nich bol zábavný chlapík s vínkom v ruke, ktorý nás divákov dokázal naučiť jednoduchý tanec k pesničke so slovami "Erteple kopala".
Po festivale som premýšľal o tom, čím ma festival Strážnice 2007 tak zaujal aj napriek mojej predošlej nechuti k folklóru. Odpoveďou sú tamojší ľudia: vysmiati, otvorení, srdeční. Myslím, že sa sem ešte niekedy vrátim.
PS: Zahlasujte za článok na vybrali.sme.sk, lebo sa o tomto festivale dozvie viac ľudí, ktorí ho o rok navštívia. Možno sa potom dostanú k folklóru ľudia, ktorých folklór ešte nezaujal.
Odporúčam:
5 komentárov:
Zverejnenie komentára